Splav Malý dunaj 2004

14.9.2004

0      

Autor:  Viera Kučerová

Milé zakončenie leta alebo ako sa dá stráviť septembrový víkend?

Je to „jednoduché“. Stačí dať dokopy zopár ľudí, lode a vybaviť pekné počasie. To všetko sa nám podarilo! Splav Malého Dunaja s prívlastkom „rodičovský“, sa mohol začať.

Na vodu sme nastupovali v sobotu o pol jedenástej pri moste cez Malý dunaj vo Vrakuni. Zaplnili sme trinásť kanojok a zo dve pálavy. Nováčikovia, ktorí zo začiatku chytali pádlo ako varechu, dostali rýchly kurz pádlovania a kormidlovania. Pomaly sme sa nechávali unášať prúdom – trocha z lenivosti a trochu aj zámerne. Stále sme čakali na dvoch oneskorencov, ktorí zablúdili v Bratislave.

Nechali sme im loď aj s pádlami vo Vrakuni. Asi po pol hodine nás dobehli. Nikomu sa však nechcelo rozpúšťať súlodie a tak sme v pohodlnej kombinácii ostali ešte asi hodinku. Bol to užitočný čas. Rodičia, súrodenci a priatelia nás, skúsených vodákov, sa pozoznamovali a čo to sa o sebe podozvedali. Čas pokročil, vetrík pofukoval proti nám a my sme zistili, že za hodinu a pol pádlovania sme prešli len tri kilometre. Ak sme chceli prísť do Vlkov za svetla, tak nám trebalo namočiť pádla. Známe totémy - indiánske stĺpy si každý prezrel iba z vody a pokračoval ďalej v plavbe. Už to nebolo ďaleko k priehrade. Po prenážke nás čakal vytúžený obed, aj keď už boli skoro tri hodiny. Zopár otužilcov sa aj okúpalo. Posledná hodinka pádlovania už prešla rýchlo. Každý cítil, že cieľ sa blíži – dedinka Vlky, kde sme si postavili stany a utáborili sa. Najmladších z výpravy sme poslali po drevo na táborák.

Po posilovaní rúk nám trebalo precvičiť aj nohy a tak sme zašli na futbalové ihrisko, rodičia spolu s ich ratolestami. Neverili by ste koľko energie majú rodičia. Mali sme čo robiť, aby sme sa im vyrovnali.

Po celom namáhavom dni nás čakal zaslúžený odpočinok. Posadali sme si k ohníku, poopekali slaninku, špekačky, klobásky a nasávali pokojnú atmosféru odchádzajúceho dňa. Po večeri jedna skupina ostala pri ohníku a vytiahla gitaru, druhá išla ako to už zvykom býva navštíviť miestne pohostinstvo. Veď koho by nelákalo lacné pivo a iné miestne špeciality?! Po záverečnej sa však aj oni pridali k hre a spevu (ak sa to tak dá nazvať). V zásobe sme mali štyroch gitaristov, ktorí sa striedali a hrali podľa prianí poslucháčov a spevákov. Nad nami svietili hviezdy – predzvesť krásneho neďelňajšieho dňa...

Ráno sa nám ťažko vstávalo. Aj tí menej ostrielaní spali v spacákoch po namáhavom dni(pre niektorých aj noci) ako zabití. O jedenástej bol oficiálny odchod do Hurbanovej Vsi. Oproti predošlému dňu to bola kratšia trasa, ale zato zaujímavejšia. Rieka sa viac otáčala, bola užšia, zarastenejšia a miestami aj rýchlejšia. Niektorým šťastlivcom sa podarilo pristáť pod “vrbičkami”. Naštastie sa nikto neprevrátil. Opäť sa našlo zopár dobrovoľníkov-z detských radov, ktorí sa počas plavby okúpali. Tí s básnickým „črevom“ sa zapájali do súťaže o najkrajšiu básničku. O druhej nás už pod mostom pri Zlatých Klasoch čakal autobus. Najmä dievčatá a mamy sa posťažovali, že ich bolí celé telo. Na budúci rok budú musieť na splav viac trénovať. V autobuse cestou späť do Bratislavy bolo na tvárach všetkých vidieť spokojnosť z krásne prežitého víkendu.

S poďakovaním a s prianím zorganizovať niečo podobné aj na budúci rok sme sa rozlúčili. Splav Malého Dunaja vyšiel na jedničku!

   Rafting na Slovensku - Action land s.r.o.     späť na zoznam článkov     Svetový pohár v Ekvádore - report