Majstrovstvá Európy v raftingu 2002 - Augsburg/Imst

4.-6.10.2002

0      

Na začiatku októbra sme sa vybrali na Majstrovstvá Európy do Nemecka. Celkom dobre naladení z pretekov na Trnávke v Čechách, ktoré boli víkend pred tým ako sme dorazili na olympijský kanál do Augsburgu (asi 100km od Mníchova). Došli sme neskoro v noci - pondelok, takže sme z kanála už moc nevideli. Hneď potom, ako sme sa ráno roztopili (v tú noc asi ako jedinú mrzlo a keďže sme pre nedostatok financií spali v stanoch ... nebolo to nič príjemné) išli sme sa mrknúť na kanál. Teda nič moc. Olympijský kanál z 1976? som si predstavoval určite trochu lepšie. Oproti Čunovu to bola kľudná voda. Jediné čo nás trochu zarazilo bolo, že ten kanál bol odporne dlhý a keď sme si predstavili šprint 2x taký dlhý ako v Čunove, tak ... nepríjemné. Poobede sme si hodili taký ľahší tréning, pri ktorom sa podarilo Janovi pri jednom z tuctových výjazdov zlomiť moje pádlo - cool. O jedno pádlo menej a starosť navyše. Niežeby sme nemali náhradné ale predstava pádlovať hodinový maratón s Profiplastom (pre zasvetených hneď jasná vec) nebola príjemná.

Na druhý deň sme mali na pláne tréning na maratón - rieka Inn pri Imste v Rakúsku. Pokiaľ sme sa dočkali 'plešouna' (jeden z hlavných organizátorov s pomerne malým množstvom vlasov) a zohnali si raft, bol už skoro desať, takže do Imstu sme došli až okolo druhej a náhodou sa stretli na parkovisku pri rieke s Geronimom (Slovensko 1 - ženy) a Mistrálom (Slovensko 2 - ženy), takže predstava, že hneď po príchode skočíme na vodu bola nenávratne preč. Ale nakloniec sme predsa spláchli celý úsek rieky, na ktorom sa mal ísť maratón a po hodine a pol sme sa dostali k spodnému parkovisku, kde sme mali prezieravo zaparkovnané auto. Došli sme celí, aj keď sme sa márne snažili nájsť kus železa, trčiaci z rieky, na ktorom praskol pred pár dňami Andalex (Slovensko 1 - muži) raft. Ináč okolie je tam úžasné - Tirolské alpy, dopolovice už zasnežené. Neviem si predstaviť lepšiu zábavu ako cápať s pádlom v októbri v 5 stupňovej vode a pozerať na zasnežené kopce a nejaké tie ľadovce na vrcholoch.

Po príchode do Augsburgu sme zistili, že Andalexu sa podarilo prasknúť aj ďalší raft, pre zmenu na kanáli. Ako sme sa neskôr dozvedeli, tak za posledných 5 rokov sa to ešte nikomu nepodarilo. Aspoň v niečom boli Slováci na ME prví.

Deň 3. Nič zaujímavé. Po dosť búrlivej noci, keď sme boli na návšteve v hoteli u Andalexu (asi 500 m od nás) sa parkovisko okolo nás podozrivo zaplnilo a nebolo tam rozumeť už ani slova. Naši susedia boli Rusi, Angličania, Holanďania, Rakušáci 2 a Nórske ženy. Neviem kto všetko ešte býval v stanoch, ale o týchto sme vedeli, pretože jeden za druhým k nám večer chodili, aby sme uš konečne boli ticho a dali tichšie tú hudbu. Boli proste nejaký divný - však nebolo ešte ani desať!

Prvý deň pretekov. Katastrofa. Ráno nás zobudila Slovenská výprava fanúšikov (Tambo a Fingerlandovci). Našťastie nám doniesli náhradné pádlo, takže už nám nič nechýbalo k úspechu na našich prvých ME. Poobede sa to začalo...šprint. Jediná jazda, ktorá rozhodne o ďalšom rozdelení do head-to-head. Celkom nám vyšla - 7.miesto nám sľubovalo celkom veľkú nádej na postup z prvého kola head-to-head. No nestalo sa. 15-ty vyradil 7-meho (nás). Ako sa to stalo? Náš slabý štart? Podcenenie súpera? Zachytené lano, ktoré nás držalo pri štarte? Nikto nevie. Rozhodlo prvých 5 záberov, kedy sa náš súper dostal o 1/2 raftu do prúdu skôr ako my a aj keď sme ho celý kanál tlačili (brzdili nás ako ...) nepredbehli ho a vypadli. Hádky, nadávky, od zlosti rozhádzané veci po parkovisku....prvý deň pretekov sa pre nás skončil. Ešte že do celkového hodnotenia sa ráta len výsledok z head-to-head. Ešte by sme nebodaj získali nejaké body :(

Pretekársky deň dva. Ráno, ešte stále rozladený z predchádzajúceho dňa, sme sa navliekli do mokrých neoprénov a vybrali sa na štart slalomu. Počasie nám prialo. Aký by to bol slalom, keby nelialo ako z krhle a nefúkal silný vietor. Dobre, že pred pár dňami, keď sme trénovali svietilo slnko a bolo teplo.

Prvá jazda. Všetko ok až po bránku 10. Celkom nevinná protiprúdka, ktorá by sa na prvý pohľad nedala minúť. Ale dala. Stiahlo nás až na kamene ďaleko pod bránu a aj napriek našej gigantickej snahe dostať sa hore sa nám to nepodarilo. Nepomohol nám ani histerický hlas Luciši z brehu tesne vedľa nás. Ako sme sa neskôr dozvedeli, pre slovenské posádky bola táto brána zakliata, keď jediný, komu sa ju podarilo prejsť, bol Andalex. Mimochodom, A. zašiel asi svoju životnú jazdu, keď došli iba s 5 trestnými a skočili na štvrté miesto. Naša druhá jazda už bola lepšia, ale tiež to nebolo nič moc. No aspoň sme nechytili 'padíka' a desiatku sme prešli čisto.

Posledný deň pretekov. Presun na maratón alias jazda smrti. Ako je naším dobrým zvykom, neprísť na štart včas, tak sa nám to skoro podarilo aj na ME. 5 minút pred štartom sme ešte len zháňali raft. Naštastie sme to stihli, aj keď nám chýbali už len dve minúty. Zjavne sme vytočili Grécku posádku štartujúcu vedľa (Grécko = dvaja gréci a 4 češi - dobrovoľníci), keď Tomo tesne po našom príchode na štart zahlásil, či ešte nenafúkame raft. Za tie dve minúty by sme to určite stihli, ale radšej sme sa vydýchali z bežeckého šprintu od parkoviska na štart, späť po raft, a naspäť na štart ... :) ŠTART. Celkom v pohode, aj keď Kmetec sa trochu vykúpal, ale nebol jediný. Usadili sme sa na druhom mieste, hneď za Grékmi (Česko 3 podľa obsadenia posádky). Táto jazda bola jednoducho peklo. Asi tisíckrát som si povedal, že som debil a rozmýšlal prečo to vlastne robím. Trvalo nám to skoro hodinu do cieľa a to nás asi 700 m pred cieľom predbehli Slovinci 2, s ktorými sme sa dobre posekali, keď išli okolo. Oni vlastne nešli okolo, oni išli priamo cez nás. Evidentne však mali viacej sily, kedže sa za nami viezli celý čas od štartu. Došli sme teda tretí. V maratóne sme nakoniec obsadili 9.miesto (v celku úspech), pretože za nami štartovala ešte jedna skupina siedmych najlepších raftov po prvým dvoch dňoch.

Takže náš výlet na prvé ME bol zábavný so zlým umiestnením. Domov sme sa vrátili unavení po 650-tich km daždivej cesty v nedeľu večer (Jano s Tomom v druhom aute z istých dôvodov až pondelok na obed) so skleslou náladou z neúspechu ale s hromadou skúseností, ktoré dúfam že využijeme pri našich ďalších majstrovstvách európy :))

No a na záver už len priblíženie typickej štartovej situácie tímu Taliansko 1 => 5(nič), 4(nič), 3(nič), 2(odchádzajúci raft), 1(nechápavý pohľad štartérov), štart(mávnutá ruka rozhodcu a volanie ďalšej posádky na štart)...

   Finále Slovenského pohára v raftingu R6     späť na zoznam článkov     Rafting - krotenie divokej vody